Vyhorenie športovcov a skorá špecializácia

Vyhorenie športovcov a skorá špecializácia – nebezpečný vzťah

Za posledných 15 rokov došlo k pozoruhodnému zvýšeniu skorej športovej špecializácie detí a mladých športovcov.(1) Aký má súvis vyhorenie športovcov a skorá špecializácia? Niektoré faktory, ktoré vysvetľujú zámer rodičov a trénerov podporovať zameranie sa na jeden druh športu, súvisia:

i) s nádejou, že mladý športovec získa náskok v športe,
ii) so získaním finančnej podpory alebo iných ekonomických výhod,
iii) s uľahčením ich vstupu do profesionálneho vrcholového športu a
(iv) s prestížou kvôli označeniu športovca ako „profesionála“ v skorom veku.

Napriek týmto zjavným výhodám výskum naznačuje, že skorá športová špecializácia nevedie ku konkurenčnej výhode oproti iným športovcom, ktorí sa venujú viacerým športom súčasne. (1,2)

Skorá športová špecializácia môže dokonca viesť k zvýšenému riziku vyhorenia alebo k úplnému opusteniu danej športovej činnosti. (3) Syndróm vyhorenia sa zvyčajne definuje ako kognitívno-afektívny syndróm charakterizovaný stavom emočnej a fyzickej únavy, stratou športového výkonu a zníženým vnímaním schopnosti dosiahnuť úspech v plánovanej činnosti. (4) Strata fyzickej sily a emočná vyčerpanosť je spojená so zmenou dýchania mladých športovcov, ale aj dospelých atlétov. Vedeli ste, že stres a úzkosť súvisí s dýchaním športovca?

Pre syndróm vyhorenia je charakteristický nedostatok fyzickej alebo duševnej energie športovca na vykonávanie športovej činnosti na pravidelnej úrovni. Strata výkonu sa prejavila poklesom vášne športovcov a ich túžby neustále sa zlepšovať. A nakoniec, znížený pocit úspechu je charakterizovaný negatívnym vnímaním športovcov o ich vlastnom výkone na splnenie svojich úloh. (5) Častokrát sa u mladých športovcov začnú objavovať zranenia.

Vyhorenie športovcov a skorá špecializácia – riziko pre našich mladých športovcov

Nedávna publikácia (6) preskúmala všetky doterajšie výskumy zamerané na štúdium úrovne vyhorenia mladých športovcov, ktorí sa špecializujú na jeden šport vo veľmi skorom veku, v porovnaní so športovcami, ktorí sa špecializujú na viac športov súčasne.

Závery vychádzajú z prehľadu 8 výskumných článkov, ktoré museli spĺňať nasledujúce kritériá:

i) byť publikované v angličtine,
ii) vyhorenie bolo potrebné merať pomocou dotazníka Athlete Burnout Questionnaire (ABQ) a 
iii) účastníkmi museli byť športovci vo veku od 12 do 19 rokov.

Prieskum vyhorenia športovcov

Okrem toho museli byť športovci jasne klasifikovaní ako špecializovaní športovci alebo nešpecializovaní športovci. Celkovo 1429 športovcov (825 chlapcov a 529 dievčat) s priemerným vekom 15,29 rokov (v rozmedzí od 12,5 do 17,2), ktorí sa venovali hádzanej (n = 462), futbalu (n = 368), plávaniu (n = 366) ), atletike (n = 70), volejbalu (n = 33), tenisu (n = 11) a džudu (n = 4). V dvoch z týchto štúdií nebol špecifikovaný šport, ktorý praktizujú chlapci a dievčatá (n = 119). Vybraní športovci patria do regionálnych aj národných športových akadémií a dokonca aj v piatich štúdiách boli športovci súčasťou akadémií, ktoré sa usilujú o skvelé športové výkony.

Výsledky výskumu naznačujú niekoľko skutočne pozoruhodných záverov:

  1. Športovci, ktorí sa špecializovali na jeden šport, vykazovali vyššiu mieru vyhorenia ako tí, ktorí sa špecializujú na viac športov súčasne.
  2. Strata výkonu bola tiež oveľa horšia u špecializovaných športovcov v porovnaní so športovcami, ktorí trénujú viacero športov (1,82 vs. 1,40) (p <0,01).
  3. Špecializovaní športovci mali oveľa nižšie osobné vnímanie svojich vlastných schopností dosiahnuť úspech ako športovci, ktorí sa zúčastňujú vo viacerých športov: 1,64 vs. 2,51 (p <0,01) (stupnica je od 1 do 5).
  4. Napokon športovci špecializovaní na jeden šport preukázali väčšiu fyzickú a psychickú únavu ako športovci, ktorí sa venujú viacerým športov: 2,44 vs. 1,99 (p <0,01).

Záver: Vyhorenie športovcov a skorá špecializácia

Môžeme konštatovať, že športová špecializácia v dospievaní môže súvisieť s vysokou úrovňou vyhorenia v oblasti fyzickej a psychickej únavy, straty výkonu a osobného vnímania úspechu. Vyhýbanie sa nadmernej špecializácii počas dospievania by mohlo znížiť riziko a závažnosť syndrómu vyhorenia. Z tohto dôvodu sa javí ako zaujímavé zaviazať sa k širším a rozmanitejším programom rozvoja talentov, ktoré umožňujú nielen zlepšovanie mladých ľudí, ale aj ich zábavu počas procesu.

Je potrebné poznamenať, že len veľmi málo zo všetkých mladých športovcov, ktorí sa venujú športu, dosiahne vrcholovú úroveň. Preto by skúsenosti počas tohto procesu mali byť poučné. Niektorí odborníci nedávno začali používať pozoruhodný ukazovateľ odolnosti a flexibility správania. Nazýva sa variabilita srdcovej frekvencie (HRV). Čo je to variabilita srdcovej frekvencie?

V našom akreditovanom vzdelávaní pre trénerov učíme hlavne kompenzáciu často sa opakujúcich pohybov v jednotlivých športoch. Základom je správna aktivácia vnútro-brušného tlaku, správne nastavené dýchanie, stabilizácia chrbtice, cvičenia na zdravé chodidlo, koleno a bedro. Všetko sú to veci, ktoré môže tréner využiť a aplikovať do praxe ihneď po úspešnom absolvovaní vzdelávania, ktoré je mimochodom schválené Slovenským futbalovým zväzom ako akreditované.

Športovec, ktorý sa špecializuje príliš skoro alebo hrá v ultra výberovom tíme, je vystavený zvýšenému riziku vyhorenia alebo ukončenia športovania v dôsledku chronického stresu, opakovaného namáhania (7) a zníženia vnútornej motivácie a radosti počas tréningov.(8)

Bez ohľadu na to, aké veľké je športové nadanie dieťaťa, ak športovanie nie je zábava, ak cíti tlak z dosiahnutia športového úspechu, krátko na to skončí. Ak tak urobí, navždy zostanú deti zvedavé, čo by mohli dosiahnuť, ak by k športu pristúpili vyváženejšie a viac uvoľnene.

Zdroje:

1. Feeley BT, Agel J, LaPrade RF. When is it too early for single sport specialization? Am J Sports Med. 2016;44(1):234-241.
2. Brenner JS. Sports specialization and intensive training in young athletes. Pediatrics. 2016;138(3).
3. DiFiori JP, Brenner JS, Comstock D, et al. Debunking early single sport specialisation and reshaping the youth sport experience: an NBA perspective. Br J Sports Med. 2017;51:142-143.
4. Raedeke TD, Smith AL. Development and preliminary validation of an athlete burnout measure. J Sport Exerc Psychol. 2001;23(4): 281-306.
5. Gustafsson H, DeFreese JD, Madigan DJ. Athlete burnout: review and recommendations. Curr Opin Psychol. 2017;16:109-113.
6. Giusti NE, Carder, SL, Vopat, L, et al. Comparing burnout in sport-specialing versus sport-sampling adolescent athletes. A systematic review and meta-analysis. Br J Sports Med 2010; 8(3).
7. Gould D, Tuffey S, Udry E, Loehr J. Burnout in competitive junior tennis players: Qualitative analysis. Sport Psychologist 1996;10:341-346.
8. Wall M, Coté J. Developmental activities that lead to drop out and investment in sport. Physical Education and Sport Pedagogy 2007;12:77-87.

Články, ktoré by vás mohli zaujímať

Aktívna alebo pasívna regenerácia? Čo je lepšie?
Dôležitosť zahriatia a rozcvičenia v tímovom športe
Zranenia hamstringov u detí a mládeže