Cielená klasifikácia svalových zranení

Svalové zranenia v športe a ich klasifikácia

Svalové zranenia sú jednými z najčastejších zranení v športe. Podľa niektorých štúdií môže futbalový tím elitnej úrovne očakávať, že každú sezónu utrpí 15 prípadov svalového zranenia, čo sa rovná viac ako 200 strateným dňom tréningu celého tímu. Napriek závažnosti svalových poranení stále neexistuje objektívna a globálne akceptovaná klasifikácia, ktorá by podporovala lepšie pochopenie a prognózu.

Cielená klasifikácia svalových zranení-DEVA-

Časť lekárskeho tímu FC Barcelona spolu s Duke Sports Science Institute v Spojených štátoch a Aspetarskou nemocnicou v Katare publikovali v časopise Sports Medicine článok, ktorý zavádza nový štvorbodový klasifikačný systém. Tento model, ktorý sa v klube už používa, uľahčí komunikáciu medzi profesionálmi a podporí proces liečby a rehabilitácie.

Od klinického hodnotenia po novú klasifikáciu zranení

„Po dlhú dobu boli svalové zranenia klasifikované na základe klinického hodnotenia (tzn. podľa toho, čo športovec hlásil, ako aj po fyzickom vyšetrení),“ hovorí Xavier Valle, lekár FC Barcelona.

„Neskôr sa začali objavovať klasifikácie založené na snímkových testoch – napríklad ultrazvuk a magnetická rezonancia – ktoré sú objektívnejšie. Protokoly na prijatie opatrení však nie sú rovnaké vo všetkých kluboch, čo sťažuje vykonávanie výskumu. To je možno dôvod, prečo stále nemáme široko akceptovaný klasifikačný systém.

V posledných niekoľkých rokoch sa objavili rôzne modely, napríklad Mníchovské vyhlásenie o konsenze alebo britský systém. Oba modely používajú nejednoznačné výrazy, čo sťažuje hodnotenie ich skutočnej hodnoty alebo univerzálnosti.

Na stanovenie novej klasifikácie bol vypracovaný protokol, ktorým sa dôkladne preskúmali dostupné vedecké dôkazy (najmä pre svaly hamstring a rectus femoris) a uskutočnilo sa niekoľko stretnutí, na ktorých si lekári z troch centier vymieňali informácie a pracovali na dosiahnutí konsenzu a dohody .

 Pre športovcov je obzvlášť dôležité pravidelne sa starať o zdravie chrbta. Vo videu nižšie nájdete inšpiráciu na cvičenia, ktoré sú vhodné a nápomocné nielen športovcom, ale aj nešportovcom.

Štvorbodový klasifikačný systém zranení

Napokon bol zavedený štvorbodový klasifikačný systém založený na štyroch písmenách: MLG-R, ktorý sa týka mechanizmu úrazu (Mechanism), oblasť úrazu (Location), stupeň závažnosti (Grade of severity) a opakované zranenia (Re-injury). 

Kritériá definujeme nasledovne:

  • Mechanizmus: poranenie môže byť priame (v dôsledku pomliaždenia) alebo nepriame (v dôsledku preťaženia alebo „šprintu“). Priame poranenia majú spravidla lepšiu prognózu.
  • Miesto poranenia: tie môžu byť lokalizované v proximálnej, strednej alebo distálnej tretine svalu a vo vzťahu k proximálnemu alebo distálnemu myotendinóznemu spojeniu. Čím bližšie bude poranenie k šľache, tým horšia bude prognóza.
  • Stupeň závažnosti: na stupnici od 0 do 3 v závislosti od množstva edému (opuchu)  alebo dezorganizácie svalových vlákien pozorovanej pomocou magnetickej rezonancie.
  • Opätovné zranenie: prognóza je lepšia v prvom prípade poranenia. Prognóza sa zhoršuje v závislosti od počtu predchádzajúcich zranení v tej istej oblasti.

Čo je cieľom klasifikácie svalových zranení?

Cieľom štyroch bodov je kvantifikovať rozsah postihnutého spojivového tkaniva. Spojivové tkanivo je miesto, kde sú usporiadané svalové bunky, a ktoré je nevyhnutné pre prenos sily a svalovej funkcie. Napriek tomu, že sa tieto kritériá už používajú, je potrebné stále hodnotiť ich spoľahlivosť. „Je to krok vpred;“ potvrdzuje odborník. “Teraz máme vzorku z viac ako 100 prípadov, ktoré nám umožnia otestovať tento model.”

Prihláste sa na naše akreditované vzdelávanie pre trénerov, ktoré je zamerané na prevenciu zranení, spevnení hlbokého stabilizačného systému a efektívnu regeneráciu a to všetko v spolupráci so Slovenským futbalovým zväzom.

V každom prípade je model flexibilný a je dôležité, aby zostal „živým“ konceptom otvoreným novým objavujúcim sa poznatkom. “Budeme naďalej pracovať na testovaní modelu a na vytváraní solídnejších záverov,” potvrdzuje Valle.

V súčasnosti je klasifikácia založená takmer výlučne na údajoch zo snímkových testov, nie na klinických hodnoteniach. „Hodnotíme tiež to, či je možné zahrnúť kritériá, ako je percento straty sily v dôsledku zranenia alebo časový úsek do bezbolestnej chôdze, ale v súčasnosti neexistujú jasné dôkazy pre tieto dva ukazovatele.“

Pre rozhodovanie o tom, či sa vrátiť do súťažného tempa sú v dnešnej dobe snímkové testy nedostatočné (nepovažujú sa za užitočné), ale pre Valleho je zrejmé, že objektívna a vhodná klasifikácia by zlepšila presnosť prognózy, umožnila úpravu liečby a znížila riziko opätovného zranenia.“

Je tiež veľmi dôležité nepodceniť prípravné obdobie u športovcov.

Zdroje:

Články, ktoré by vás mohli zaujímať

Oxygen Advantage-Pavol Grman-Technika dýchania pre športovcov
Dôležitosť zahriatia a rozcvičenia v tímovom športe
Aktívna alebo pasívna regenerácia? Čo je lepšie?