Ako som začal v Rusku s metódou Wima Hofa

Trochu z môjho pobytu v Moskve

S metódou Wima Hofa som sa zoznámil v roku 2016. Začal som si o nej študovať a postupne ju aplikovať do života. Avšak, nakoľko som v tom roku odchádzal na ročné štúdium do Moskvy, žiaden online kurz nepripadal do úvahy, pretože samotné štúdium bolo finančne náročné. Z troch základných komponentov, z ktorých pozostáva metóda, mi bol najbližší chlad a otužovanie. Keďže som celý svoj život zasvätil futbalu a športu, veľa som o otužovaní a benefitoch z neho vedel. Moskva a ruská zima bola výborná príležitosť na tréning.

Nebudem sa rozpisovať o tom, ako na ruských intrákoch musíte najskôr pozabíjať všetky šváby, zapchať a prelepiť všetky medzere na oknách, cez ktoré prefukuje. Ten, kto o Moskve a Rusku čítal alebo zažil, vie aké to tam je. Aj napriek tomu zistíte, že prežiť sa dá všade a nie je to také hrozné. Veľkým pozitívom pre mňa bolo, že blízko internátu bol park. Obrovský park, ktorý pre jeho rozlohu nazývali aj les. Avšak, tento les bol organizovaný, mal svoje hlavné chodníky, ale aj vedľajšie cestičky. Úžasne sa tam behalo. V lete, na jeseň, v zime aj na jar malo toto miesto neuveriteľné čaro. Tak ako každý jeden park v Moskve.

Beh

Behávať v tričku som začal na jeseň. Teplota bola priemerne okolo 11°C. Postupom času sa, prirodzene, ochladzovalo. V tomto čarokrásnom parku sa nachádzalo aj obrovské jazero. Jedného dňa som tam stretol staršieho pána, ktorý tam v trenkách cvičil jogu… a potom sa vrhol do tej studenej vody, akoby nič. Išiel som za ním na breh jazera. Krátko sme sa porozprávali o tom, ako 40 rokov otužuje, o tom ako ho obchádzajú choroby a ako sa cíti dobre, aj napriek vysokému veku. Povedal mi, ako sa rozcvičuje vždy, pred každým vstupom do vody. Bolo to veľmi zaujímavé stretnúť sa s týmto ruským dedkom. Ani neviem prečo konkrétne, ale malo to svoje čaro.

Čo myslíte? O koľko klesla postupne teplota v Moskve a koľko stupňov som mal na intráku?

Postupne až do decembra som pokračoval s behaním v nízkych teplotách tričku a bunde. Avšak ruská zima je nepríjemná a ide hneď pod kožu. Časom teplota klesala až do mínus 30°C, a to už bol dosť veľký extrém. Keď som v ten deň vyšiel von, behať, cítil som ten rozdiel v teplotách. Na izbe sme mohli mať tak 15°C a vonku o viac ako 40° menej. Prvých desať minút sa behalo v pohode. Hodinky ešte fungovali, mobil taktiež, no po ďalších piatich minútach zamrzli hodinky a zamrzol mobil, ktorý mi fungoval ako GPS. Chcel som dokončiť štandardných osem kilometrov, ktoré som bez problémov vždy odbehol, avšak tá zima bola taká silná, že som sa rozhodol vrátiť späť. Prsty mi zmrzli na nohách aj na rukách do špiku. Pomaly ma začali bolieť aj lakte a kolená, ako keby sa nedokázali ohýbať. Vtedy som si uvedomil tú silu chladu, ako mocne sa vrýva pod kožu a dokáže ovplyvniť organizmus. Zmrznutý som sa vrátil na izbu, kde aj tých 15°C bolo veľmi príjemných 😀

Prečo som sa prestal sprchovať studenou vodou?

V tom období som sa prestal sprchovať studenou vodu. Sprcha bola jediné miesto, kde som sa dokázal zohriať na normálnu teplotu. Síce sa človek zahrial už predtým, ako vstúpil do sprchy tým, že pozabíjal tak dve rodiny švábov, o to viac som si tie sprchy užíval. O metóde Wima Hofa som vtedy nevedel toľko, čo viem dnes. Preto niečo také, ako správne dýchanie som nepoužíval do takej hĺbky. Po ukončení univerzity v Moskve som sa vrátil domov a začal venovať metóde naplno.

Ako a kde sa dá v Moskve korčuľovať na najväčšom otvorenom klzisku na svete?

Určite každý, kto prežil nejaký čas v Moskve, si je vedomý jej pohlcujúceho čara. Tak, ako aj mnoho ďalších, ktorí mali možnosť študovať v Moskve, aj ja som pobudol  v tomto čarovnom meste skoro rok. Nakoľko má táto metropola viac ako 12 miliónov obyvateľov a rozlohu približne tak veľkú, ako sedem Bratislav, je takmer nemožné ju preskúmať celú za tak krátky čas. Preto by som chcel trochu inšpirovať a poukázať na miesta, ktoré sa oplatí aspoň raz v živote vidieť.

Prvým a určite jedným z najkrajších miest, za ktorým do Moskvy cestuje snáď každý, je Červené námestie s Chrámom Vasilija Blaženého, ktorý dal postaviť Ivan Hrozný v roku 1552. Veľkoleposť a atmosféra tohto miesta sa slovami ani nedajú opísať. Architekti boli vraj podľa legendy pripravení o zrak, aby nikdy znovu nevytvorili také úchvatné dielo. Vedľa námestia sa tiahne z jednej strany známy obchodný dom GUM. Prechádzka GUM-om zanechá v človeku príjemný dojem z vyčačkaných ruských ozdôb a výkladov. Ak dostane človek chuť, treba posedieť na káve (Illy cafe na poschodí) alebo čaji a vychutnať si atmosféru.

Lenin

Oproti obchodnému domu GUM sa nachádza jeden z najväčších skvostov Moskvy, a to Mauzóleum Lenina, sovietskeho politika a revolucionára, ktoré sa vybudovalo v roku 1930. Pokiaľ ste zvažovali výlet do Moskvy s tým, že si pozriete Lenina, tak sa poponáhľajte, pretože ľudia začínajú spisovať žiadosť o jeho pochovanie. Avšak pokiaľ ho chcete naozaj vidieť, čaká vás státie v niekoľko metrovej rade, ktorá začína od Historického múzea a veľmi často sa tiahne až po Alexandrovskij sad. Vstup je zadarmo a návštevné hodiny sú v utorky, stredy, štvrtky a soboty od 10:00 do 13:00. Nezabúdajte na to, že tam nesmiete fotiť a ani sa nahlas rozprávať. Prejsť si samotnou kontrolou je celkom zážitok. Možno aj väčší ako tých 7 sekúnd počas ktorých si človek ledva stihne Lenina obzrieť. Aj toto patrí k Moskve.

Zlatá jeseň v Moskve. Ľudia takto pekne oslavujú príchod jesene. Spraví sa pekná výstava a človek si to nesmierne užije, pretože vytvorená atmosféra je neskutočná.

Centrum a velkolepé výstavisko VDNCh

V samom centre Moskvy sa na vysokom brehu rieky Moskvy nachádza Kremeľ, ktorý je oficiálnym sídlom prezidenta Ruskej Federácie, Vladimíra Putina a taktiež od šesťdesiatych rokov je to múzeum. Očarí Vás svojimi mocnými hradbami a vežami. Zlaté klenuté kostoly, obrovské dvorce s krásnou upravenou výsadbou kvetín si získajú jednoducho každého. Ak by ste mali šťastie, môže sa Vám stať, že natrafíte na zbor spevákov a hudobníkov, ktorí budú mať mini koncert práve na dvorcoch Kremľu.

Jedným z veľkých zážitkov bola pre mňa návšteva VDNCh.

Výstava úspechov národného hospodárstva — najväčšie výstavisko, múzea a rekreačný komplex na svete. Jeden z najpopulárnejších verejných priestranstiev v hlavnom meste Ruska. Toto miesto navštevuje takmer 25 miliónov ľudí za rok. Výstavisko bolo otvorené 1. augusta 1939. Jeho názov však odvtedy niekoľkokrát zmenili. Výstavné centrum každoročne hostí viac ako 100 medzinárodných obchodných výstav a konferencií, desiatky festivalov a slávností. Na VDNCh sa tiež nachádza múzeum kozmonautiky, kde si človek môže prezrieť staré ochranné skafandre kozmonautov, diely z rakiet ale aj film o najznámejšom a prvom človeku, ktorý letel do vesmíru. Presnejšie 12.4.1969 obletel Jurij Alexejevič Gagarin Zem a po pristátí sa z neho stal nielen hrdina sovietskeho zväzu ale aj svetová celebrita.

Vstupná brána do VDNCh

Okrem veľkolepých historických budov si môžete vyskúšať niektorú z ponúkaných atrakcií, ktorých tam je bohato. My sme sa rozhodli pre segway. V tomto obrovskom komplexe sme sa ako malé deti vybláznili a popozerali celý areál za 45 minút. Samozrejme, že sme si to neskôr skúsili peši a nachodili sme viac ako 10 km, pokiaľ počítam len areál VDNCh.

Všetko toto sa dá absolvovať pri peknom počasí bez zimy a dažďa. My sme mali šťastie, že nepršalo a zima so studeným vetrom bola ešte v septembri znesiteľná. Aj napriek tomu, že tu bolo v tomto období krásne, obdobie zimy má špecifické čaro. Z výstaviska sa od novembra stáva najväčšie klzisko na svete. Kúzelnú atmosféru je najviac cítiť večer, kedy je všetko rozsvietené a človek vidí ako sa davy ľudí korčuľujú. Práve preto je najlepšie ísť na korčule trošku neskôr, keď sa to viac vyprázdni.

Večerné korčuľovanie na najväčšom otvorenom klzisku na svete.

VDNCh v zime na korčuliach. Korčule sa dajú požičať pri vstupe na klzisko pri zakúpení lístku. Všetko spolu nás to stálo 1000 rubľov, čo je v prepočte suma okolo 17 eur. Navyše si človek môže počas korčuľovania oddýchnuť pri stánku, dať si dobrý horúci čierny čaj, poprípade hotdog a ide sa ďalej.

Ako sa dostať do Moskvy?

Takže, do Moskvy sa človek zo Slovenska ľahko dostane s leteckou spoločnosťou Pobeda (TU), ktorá letí z Bratislavy priamo na letisko Vnukovo. Je to niečo podobné ako známy nízko nákladový Ryanair. Podľa preferencií sa dá letieť aj z Budapešti alebo Viedne, no cena bude určite vyššia. Obojsmerná letenka s Pobedou vyjde okolo 100 €,  s Wizzairom okolo 150€ a s Austrianom, ktorý letí z Viedne sa bežne cena pohybuje okolo 200€.  S kúpou letenky si však treba tiež v ruskom vízovom centre vybaviť víza. To je niekedy zložité, ale stačí presne dodržať pokyny, ktoré sú na stránke vhs.sk a jednoducho si človek požiada o turistické víza. Stojí to dokopy okolo 66 €. Ešte jednoduchšie sa to dá vybaviť cez cestovnú agentúru, ktorá Vám to za poplatok 33 eur rada vybaví. Čiže celkovo víza na návštevu Moskvy vyjdú tak okolo 100 €.

Doprava v Moskve

Po prílete do Moskvy je ideálne si zakúpiť sim kartu a hneď si ju aj vložiť do mobilu. Ja mám dobrú skúsenosť so spoločnosťou MTC, ktorá poskytovala neobmedzený internet, zopár minút na volanie a to úplne stačí. Vyjde to tak do 500 rubľov, čo je suma okolo 8€, v závislosti od súčasného kurzu meny. Ide hlavne o internet v mobile. Rýchlosť 4G siete poteší určite každého. Samozrejme nie kvôli písaniu si a čítaniu facebooku, instagramu, atď…no hlavne kvôli využitiu na sledovanie trasy k Vášmu hotelu, plánovaniu si metro línii cez aplikáciu Yandex Metro a podobne. Asi najideálnejší spôsob ako sa z letiska Vnukovo dopraviť k hotelu je zobrať si Yandex Taxi. Oplatí sa mať stiahnuté v mobile aplikácie, ktoré odporúčam na konci článku. Logicky sedliacky rozum hovorí, rezervovať si hotel čo najbližšie k tomu letisku, ku ktorému letíme. Tým sa človek vyhne zbytočne drahému taxíku.

Metro

V tejto ruskej metropole je vybudované veľmi dobré metro, ktoré so svojim počtom 14 línií (možno už aj viac) poskytuje ľudom ľahkú a rýchlu prepravu po celej Moskve. Jednotlivé metro stanice je určite dobre vidieť na vlastné oči. Čistota a prehľadnosť Vás určite očaria aj napriek obrovskému množstvu ľudí. Človek sa musí pripraviť na veľa chodenia, pretože vzdialenosti jednotlivých kultúrnych pamiatok a metro staníc je na naše slovenské pomery veľká. Foteniu sa teda nevyhnete ani v metre a určite Vás očaria stanice ako Mendeľejova, Belorusskaja, Krasnopresnenskaja či Kiyevskaja. Pri nástupe do metra si stačí zakúpiť kartu tzv. Trojku, ktorá sa dobije a potom ju budete môcť využiť aj v električke. Okrem metra sa môžete po Moskve pohybovať aj električkou alebo autobusom. Všetko už záleží od toho, čo komu vyhovuje.

Z toľkých kilometrov človek proste vyhladne, takže kde sa pôjdeme najesť?

Neochutnať v Moskve boršč, soljanku, peľmene či bliny je gurmánsky a cestovateľský hriech. Jedlo proste patrí ku kultúre národa. Ako sa hovorí, lepšie raz ochutnať ako o tom čítať či počuť. Z vlastnej skúsenosti môžem odporučiť reštauráciu Vareničnaja, kde človek nájde veľa tradičných chuťoviek. Taktiež treba skúsiť reštauráciu Grabli, kde si vyberiete a namiešate jedlo podľa vašej chuti. Príjemne si oddýchnuť a posedieť na chvíľu sa dá aj v sieťach Šokoladnica, kde ponúkajú dobrú kávu a aj niečo pod zub. Ruská kuchyňa je síce sýta, ale tie porcie, ktoré dávajú sú celkom malé. Treba sa pripraviť, že cena za obed môže byť okolo 700 rubľov, plus mínus, čiže 12 až 17 €. Ak už skúsite čokoľvek, myslím, že ľutovať nebudete. Jedine, žeby áno. A v tom prípade vám odporúčam dať si za jeden dobrej ruskej vodky. Síce to Vám odporúčam aj tak. Dobrú chuť a nazdravie!